Ministerstvá čoskoro zvedú boj o agendu smart cities, občan sa môže stať porazeným

Autor: František Palko | 22.5.2020 o 11:06 | Karma článku: 1,66 | Prečítané:  544x

V súčasnosti sa stáva problematika smart cities čoraz naliehavajšou témou a tvorí pilier Urbánnej agendy, definovanej v rámci Európskej hospodárskej komisie a Európskej únie. 

 

Inteligentné mestá sú dnes veľkou výzvou práve pre oblasť inovatívnosti a digitalizácie riadiacich procesov, ktorej tvorcami sú často malé a stredné podniky. Transformácia slovenskej ekonomiky bude môcť byť úspešná len vtedy, keď jej inovatívna a inteligentná platforma sa stane kľúčovou. 

Žiaľ v Programovom vyhlásení vlády SR táto téma nie je veľmi často skloňovaným pojmom a ani nie je jasné, ktoré vlastne je jej hlavným gestorom. V minulom období sa v tejto oblasti urobilo dosť málo, čo zrejme bolo dôsledkom aj toho, že boli viacerí chcení gestori, avšak dokopy nikto nedokázal tento proces manažovať zmysluplne. Dnes sa tiež táto otázka rieši, pričom je potrebné hneď na začiatok jasne povedať, že smart cities je súčasťou politiky mestského rozvoja a to nie je to isté ako regionálny rozvoj. Aj z tohto dôvodu nie je prirodzene automatické, že problematika smart cities automaticky patrí na novopripravované ministerstvo regionálneho rozvoja. 

Téma smart cities má veľmi výrazný súvis s inováciami a rozvojom podnikateľského prostredia. Orientovanie sa miest na „smart“ riešenia predstavujú napríklad pre malé a stredné podniky, ktoré sa chcú angažovať v oblasti ponúkania inteligentných riešení v správe veci verejných, veľkým zdrojom dopytu pre podnikateľský sektor. Je preto nevyhnutné, aby sa malé a stredné podniky dokázali pripraviť na rast tohto dopytu po nových smart riešeniach a svojou ponukou tak pomáhali generovať rast dopytu zo strany miest. Navyše rozvoj miest na základe inteligentnej transformácie vyvoláva prienik týchto riešení aj v širšom územnom priestore, čo vedie k rozvoju regiónov a tým sa znásobuje dopyt po riešeniach, ktoré pri optimalizácii procesov riadenia umožnia malým a stredným inovatívnym podnikom rozmach ich činnosti, pričom ich trhovým miestom môžu byť práve mestá a regióny.

Na túto výzvu je potrebné, aby reagovalo Ministerstvo hospodárstva SR ako nositeľ tej časti hospodárskej politiky, ktorá sa venuje podpore podnikateľského sektora. Finančné a inštitucionálne nástroje tejto podpory môžu byť však účinné len vtedy, keď štát pôjde príkladom aj v organizácii zabezpečenia tejto agendy. Úloha MH SR je v tomto procese nesporná a to by sa malo odzrkadliť aj v definovaní postavenia tohto ministerstva ako ústredného orgánu štátnej správy, zodpovedného za smart riešenia pre správu veci verejných na úrovni miest, prípadne regiónov. 

K posilneniu súčasného postavenia MH SR v tejto oblasti prispieva aj fakt, že doteraz práve tento orgán verejnej správy bol spomedzi ministerstiev najaktívnejší pri tvorbe strategickej, ale aj finančnej podpory. Akčný plán budovania smart cities bol vypracovaný v podmienkach MH SR už v roku 2019. Tento dokument obsahuje rad konkrétnych úloh a cieľov, ktoré v tejto oblasti je potrebné zabezpečiť. Rovnako tak viaceré výzvy pre rozvoj malého a stredného podnikania pri podpore ich financovania vytvorili platformu pre mobilizáciu zdrojov s cieľom kreovania ponuky smart riešení pre slovenské mestá.

Kompetencie ministerstiev sú v súčasnosti v oblasti podpory smart cities veľmi roztrieštené. Do sústavy involvovaných ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy možno spomenúť napríklad Úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície, Ministerstvo dopravy a výstavby, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ale aj Ministerstvo vnútra SR na úseku verejnej správy pri implementácii operačného programu Efektívna verejná správa a už zmienené Ministerstvo hospodárstva SR. 

Dnes však neexistuje ucelený strategický dokument, ktorý by definoval ciele a nástroje stratégie štátu v danej oblasti. Paradoxne existuje už spomenutý Akčný plán k „neexistujúcej stratégii“, ktorý pripravilo Ministerstvo hospodárstva SR s podnikateľským prostrední. Pôvodne sa veľmi chybne uvažovalo, že centrálnym orgánom pre túto oblasť bude Centrálny koordinačný orgán, ktorý je pri Úrade podpredsedu vlády pre  informatizáciu a investície SR pre informatizáciu a investície SR. Doteraz však nebol predložený žiadny koncepčný dokument v tejto sfére a navyše činnosť CKO primárne spočíva v náročnej úlohe, akou je koordinácia štrukturálnych fondov EÚ. Tému „smart cities“ však nemožno zúžiť len na podtému koordinácie EŠIF, pretože financovanie je len nástrojom, avšak nie definovaním filozofie a komplexnej štátnej politiky jej podpory.  Tiež túto tému nemožno vnímať ako podmnožinu regionálneho rozvoja, lebo ide o samostatné odvetvie územného rozvoja a už vôbec nie na tému najmenej zaostalých regiónov, ako sa ide snažiť bývalá neúspešná personálna infraštruktúra minulej vlády prepašovať do nového ministerstva pre regionálny rozvoj.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kollár ležal na špeciálnom oddelení. Nemal prijímať návštevy ani nahrávať videá

O tom, že počas hospitalizácie vystúpil v televízii, nemocnica nevedela.

Dobré ráno

Dobré ráno: Raz si pamätá, raz nie. Čo priznala Jankovská?

Vo výpovedi spomína aj Roberta Fica.


Už ste čítali?