Štátne záruky za bankové úvery sú morálnym hazardom

Autor: František Palko | 2.4.2020 o 12:25 | (upravené 2.4.2020 o 12:43) Karma článku: 2,91 | Prečítané:  781x

Jedno z vládnych opatrení, ktoré má pomôcť ekonomike Slovenska v dôsledku pandémie majú byť štátne záruky za bankové úvery. Toto opatrenie má však zásadné trhliny v jeho zmysle. 

V prvom rade zmysluplné ekonomické opatrenie na dnešok môže byť len také, ktoré je okamžité. Poskytnúť štátnu záruku za bankový úver podnikateľa je zdĺhavý proces, ktorý môže trvať mesiace. Najprv musí podnikateľa pripraviť žiadosť, podať ju, banka ju musí spracovať a štát vystaví štátnu záruku. 

Druhá trhlina spočíva v morálnom hazarde, keď hrozí, že o niekoľko rokov budú daňoví poplatníci zo štátneho rozpočtu platiť banke za nesplácaný úver, pretože podnikateľ na to nebude mať zdroje alebo skrachoval. 

Tretia trhlina spočíva v tom, že štát vlial mnoho miliárd euro do vlastných finančných inštitúcii ako je Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. (SZRB), ktorá sama poskytuje záruky za úvery komerčných bánk podnikateľom. Ďalšou štátnou inštitúciou je Exportno-Importná banka Slovenska a tou ďalšou zas Slovak Investment Holding, či Slovak Business Agency. 

Občania Slovenska sa už raz poskladali na odškodnenie pre banky za poskytnuté úvery podnikateľom, keď štát uskutočnil operáciu za stovky miliárd vtedajších slovenský korún v podobe reštrukturaliziácie bankového sektora a realizácie štátnych záruk za bankové úvery podnikateľom. Vtedy sa jasne povedalo, že s tým je koniec. Dnes chceme opakovať situáciu, ktorú budeme opäť na účet ľudí riešiť o niekoľko rokov a odškodňovať banky.

Neobstojí fakt, že štát tentokrát dá štátnu záruku Slovenskej záručnej a rozvojovej banke, a.s. a tá poskytne úvery podnikateľom alebo dá záruku komerčnej banke, ktorú ona poskytne podnikateľovi. SZRB má fungovať na svoje riziko za peniaze, ktoré štát do nej vložil. Ak už by teoreticky chcel potom sanovať nepriaznivú situáciu SZRB za úvery, ktoré poskytne dnes a podnikateľ jej nesplatí a bude ohrozené obozretné podnikanie tejto štátnej bankovej inštitúcie, má na to iné menej bolestivé možnosti. Jednou z nich je následné navýšenie základného imania SZRB, ktorá si z toho môže sanovať vzniknuté straty. Rozdiel je v tom, že takáto finančná operácia štátu nejde na ťarchu deficitu štátneho rozpočtu, ale ide o zmenu štruktúru štátnych finančných aktív, keď štát peniaze mení na akcie SZRB. Realizovanie štátnej záruky za bankový úver však ide v plnom rozsahu na úkor deficitu štátneho rozpočtu, inými slovami musíme dať hotové peniaze namiesto financovania školstva, či zdravotníctva. 

Vážnou trhlinou tohto morálneho hazardu je tiež to, že banky budú môcť byt laxné pri poskytovaní takýchto úverov, lebo budú vedieť, že štát im to aj tak preplatí, ak klient-podnikateľ zlyhal ako platič.

Toto opatrenie je z týchto dôvodov zlé a nepremyslené a v žiadnom prípade nie je prvou pomocou pre našu ekonomiku. Morálneho hazardu v ekonomike sa treba navždy vyvavrovať.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Minúta po minúte: Na Slovensku pribudlo ďalších 54 prípadov nákazy

Na Slovensku sa koronavírusom nakazilo celkovo 2 855 ľudí.


Už ste čítali?