Zdravotníctvo je rukojemníkom politického cynizmu

Autor: František Palko | 17.8.2019 o 15:37 | (upravené 17.8.2019 o 15:58) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  882x

Ohlasovaná najväčšia reforma zdravotníctva v doterajšej histórii Slovenska sa žiaľ stala iba politickou paródiou na snahu urobiť z našich nemocníc, ktoré občanom zabezpečia kvalitnú zdravotnú starostlivosť. 

Celá diskusia sa dnes viac menej tiahne iba tým, že aký je to nezmysel urobiť zo zákona, ktorý má občanom garantovať starostlivosť o ich zdravie, ústavnú právnu normu. Samozrejme, že je to z odborného právneho hľadiska totálny blud, avšak v politike, kde účel svätí prostriedky to nie je nič mimoriadne. Navyše návrh ústavného zákona o nároku na kvalitu, bezpečnosť, miestnu a časovú dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorý vypracovala Ministerstvo zdravotníctvo SR je viac ako všeobecný, bez konkrétnosti a naozaj nerieši nič. V podstate je zbytočný. Tento názor má aj Ministerstvo spravodlivosti SR, ktorý tento legislatívny návrh označilo ako nevykonateľný, čiže inými slovami potvrdilo jeho zbytočnosť.

Zákon, ktorý naozaj má riešiť rozdelenie nemocníc na kategórie podľa jednotlivých typov zdravotníckych výkonov je v skutočnosti úplne iný zákon, samozrejme, že nie ústavný. Ide o zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorej novela je práve v legislatívnom procese. Dnes možno len politickí zadubenci, ktorí zdravotníctvo vnímajú len ako jeden z nástrojov na politické vydieranie a politické hry nepovažujú potrebu urobiť radikálnu reformu siete zdravotníckych zariadení za nevyhnutnú.

 

Slovenský folkór v oblasti zdravotníctva, ktorý doteraz pretrváva bol charakteristický tým, že praktická každá okresná nemocnica chcela byť špičková, s najmodernejšou technikou na všetky možné aj tie nemožné zdravotné výkony. Výsledok je, že takmer žiadna nemocnica na Slovensku nie je výkladnou skriňou špičkovosti s výnimkou naozaj excelentných pracovísk. Tak to dopadne, keď obmedzené verejné finančné zdroje rozfrckáme po Slovensku podľa kritéria, ktorý okres alebo región má politicky vplyvnú osobu, ktorá pomôže v získaní zdrojov napríklad na drahé prístroje, ktoré niektoré nemocnice ani nepoužívajú.

 

Je už naozaj po hodine dvanástej, aby sme mali rozdelené nemocnice do kategórii kvality v závislosti od personálnych a technických schopností vykonávať konkrétne zdravotné výkony a iba na základe toho zabezpečovať ich financovanie a tiež v závislosti od plnenia indikátorov kvality. Je však otázne, či je správne, aby licencie poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vydávalo Ministerstvo zdravotníctva SR alebo nezávislý Úrad dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý by mal byť v rozhodovaní nezávislý od politickej vôle. Samozrejme, že by si to vyžadovalo úpravu legislatívy aj personálne a finančné ako aj technické posilnenie tohto orgánu dohľadu.

 

Je škoda, že namiesto toho, aby médiá boli v tomto čase, keď sa návrh tzv. stratifikácie nemocníc predkladá do legislatívneho procesu zaplavené diskusiou o kritériách rozdelenia nemocníc a o indikátoroch ich kvality, otravujú politici ľudí tým, že vajatajú nad tým, či zbytočný zákon má byť ústavný alebo obyčajný.

Za tento stav však môže aj samotné Ministerstvo zdravotníctva SR tým, že ministerka pristúpila na politickú hru o ústavnom zákona, pričom tento nápad najprv verejne obhajovala a aj ho predložila do legislatívneho procesu. Od začiatku bolo jasné, že pri tomto geniálnom nápade v hre s Ústavou SR vôbec nejde o stratifikáciu nemocníc, vôbec nejde o pacienta. Išlo len o politickú manipuláciu s verejnou mienkou, že ak ústavný zákon o tzv. stratifikácii nemocníc opozícia odmietne ako ústavný, odmietne tým reformu zdravotníctva. Hlasovať za obsahovo prázdny návrh zákona pri zdravom rozume nemožno, takže politický cieľ bol jasný. Dnes počujeme zo strany Ministerstva zdravotníctva SR o tom, že také niečo, čo samo navrhlo, do Ústavy SR nepatrí.

Keď sa rodí reforma takéhoto historického významu a takej obrovskej sily, je nevyhnutné, aby tento proces bol sprevádzaný efektívnou komunikačnou politikou, ktorá posúva debatu o aspektoch tejto reformy do odbornej roviny a vysvetľuje ľuďom o čo vlastne ide. Žiaľ túto časť procesu prípravy tejto reformy Ministerstvo zdravotníctva SR tiež nezvládlo a bolo účastníkom politickej hry, aj keď bolo do nej zavlečené. Je tiež škoda, že k takejto potrebnej reforme, ktorá sa samozrejme musí začať legislatívou a implementácia bude prebiehať roky, pristúpilo ministerstvo pár mesiacov pred voľbami. Takáto reformy sa predkladá v prvej polovici vládnutia, keď je ešte absorpčná politická vôľa vládnej koalície presadzovať vážne reformy.

Je tiež otázkou, či táto vláda a tento parlament šesť mesiacov pred voľbami má ešte politickú legitimitu takúto závažnú reformu predkladať a schvaľovať alebo by to už malo byť na pleciach novej vlády po budúcoročných parlamentných voľbách. V minulosti v koalícii panoval úzus, že v posledných šiestich mesiacoch sa už výrazné zmeny v systéme jednotlivých oblastí neprijímajú, ale sa ponechávajú ako vypracované pre ich využitie pre nasledujúcu vládnu garnitúru. Aj keď ministerstvo na tom pracovalo podstatne dlhšie, do schvaľovacieho procesu návrh reformy posunulo až teraz. Opäť sme svedkami toho, že zdravotníctvo sa aj teraz stalo rukojemníkom politického cynizmu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Koho a prečo si Trnka tajne nahrával na prokuratúre?

Informáciu potvrdil aj Daniel Lipšic.

Stĺpček Petra Schutza

To, že SDKÚ bránila Bubeníkovú, je ďalší kamienok do obrazu skazenosti strany

Správanie Mikloša nie je vierohodné.


Už ste čítali?