Ministerstvo cestovného ruchu ako ďalší sen, ktorý má pomôcť Slovensku?

Autor: František Palko | 8.8.2019 o 17:07 | (upravené 8.8.2019 o 17:14) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  3844x

Šéf parlamentu oznámil, že na Slovensku musí vzniknúť ministerstvo pre cestovných ruch a športu, lebo len tak možno pomôcť tomuto odvetviu. 

Ak by tento zámer oznámil na tlačovke iba on, ako najvyšší predstaviteľ politickej strany, bol by to jeden z množstva nevýznamných mediálnych výstupov straníckych predstaviteľov v čase už prebiehajúcej volebnej kampane na budúcoročné parlamentné voľby. Čiže nič mimoriadne.

Pozoruhodné však je, že v tejto predvolebnej aktivite Slovenskej národnej strany boli zúčastnení aj dvaja predstavitelia atomizovanej a rozdrobenej profesionálnej komunity slovenského cestovného ruchu, vrátane vraj aj Združenia obcí a miest Slovenska. Takouto formou prezentovaný stranícky postoj za podpory nezávislých subjektov znie tak trochu rozpačito. 

V prvom rade, treba povedať hneď na úvod, že samostatné ministerstvo pre cestovný ruch nevyrieši samo o sebe vôbec nič. Zakonzervuje súčasný stav, ktorý nie je v porovnaní s našimi susedskými krajinami ani ďalšími krajinami EÚ vôbec štandardný. Dnes totiž ministerstvo, ktoré má v gescii aj cestovný ruch je štátny orgán, ktorý sa zaoberá aj legislatívou a stratégiou tohto odvetvia a plní aj úlohy v oblasti marketingu a propagácie. Na Slovensku tak ako to býva aj inde v blízkom svete a v EÚ zvykom, koncepčná a implementačná oblasť boli rozdelené medzi ministerstvo a štátnu marketingovú agentúru, ktorou bola Slovenská agentúra pre cestovný ruch (SACR). Po zrušení SACR všetky funkcie prevzalo ministerstvo dopravy a výstavby.

Každý môže mať na to svoj názor, avšak dnes málokto môže byť presvedčený o tom, že úlohou akéhokoľvek ministerstva, ktoré spravuje cestovný ruch je riešiť veľtrhy, reklamné kampane a marketing. Úlohou ministerstva je zaoberať sa stratégiou, legislatívou a koncepciou jednotlivých sfér hospodárskej politiky. Vytvárať samostatné ministerstvo hoc pre cestovný ruch je posilňovanie štátneho dirigizmu v odvetví, ktoré je odsúdené na spoluprácu štátu so súkromným sektorom, ktorý vytvára produkty tohto odvetvia. Žiadne ministerstvo ani to vysnívané, ktoré sa bude zaoberať aj športom, nepomôže rozvoju slovenského cestovného ruchu. Je pravdou, že v Poľsku takéto ministerstvo pre cestovný ruch a šport existuje, avšak zároveň existuje štátna marketingová agentúra, ktorá má v gescii marketingovú stratégiu a jej implementáciu.

Od zástupcov privátneho sektora tejto sféry sa skôr mohol očakával opačný prístup, a to čo najviac posunúť rozhodovanie o marketingovej stratégii slovenského cestovného ruchu smerom k samoregulačným organizáciám, ktoré združujú podniky cestovného ruchu. Možno by bolo dobré si osviežiť pamäť, že napríklad  takáto stratégia sa ešte pred zhruba tromi rokmi  neschvaľovala u ministra ani nikde na ministerstve, ale schvaľovali ju predovšetkým zástupcovia odbornej verejnosti z privátneho sektora na pôde Správnej rady SACR, kde mali práve oni väčšinu. A mohli ju aj neschváliť a tiež ju mohli spoluvytvárať. Možno by bolo dobré si tiež osviežiť pamäť aj v tom, že jedným z posledných nápadov bolo, aby sa na vlastníctve takejto agentúry podieľali aj subjekty z privátneho sektora z oblasti cestovného ruchu, aby sa čo najviac priblížili ciele marketingu cestovného ruchu reálnym potrebám.

To, čo pomôže slovenskému cestovnému ruchu naozaj je len systémová podpora zo strany štátu a spoluúčasť súkromného sektora na tvorbe a implementácii marketingovej stratégie cestovného ruchu. Podporovať inovácie, digitalizáciu,  značku Slovenska v zahraničí a hľadať možnosti medzinárodnej spolupráce s verejnými marketingovými organizáciami najmä z V4 v príjazdovom cestovnom ruchu hlavne turistov z ďalekých krajín, ako je Čína, India, krajiny Latinskej Ameriky.

 

Tváriť sa tiež, že rekreačné poukážky a znížená DPH na ubytovacie služby sú tie faktory vďaka ktorým slovenský cestovný ruchu napreduje je falošné. Návštevnosť Slovenska, vrátane domáceho cestovného ruchu rastie nepretržite posledné roky i napriek takýmto opatreniam. Dnes nikto si netrúfne povedať, aký podiel majú tieto opatrenia na súčasný stav tohto odvetvia. Navyše obe opatrenia pochádzajú z Koncepcie rozvoja cestovného ruchu na Slovensku, ktorú prijala ešte bývalá vláda a v súčasnosti dochádza k jej implementácii, pretože bola plánovaná do roku 2020.

Slovenskému cestovnému ruchu tiež pomôže to, keď každý bude robiť to čo má. Štát aj privátny sektor a bolo by dosť zlé, keby samoregulačné organizácie sa namiesto toho, aby sa snažili čo najviac vplývať na riadenie verejného marketingu cestovného ruchu pritakávali na straníckych predvolebných tlačovkám straníckym tribúnom. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Reportáž Zuzany Kepplovej

Kauza Dobšiná: Čo sa to stalo v našom meste

Prečo Dobšinčania odchádzajú a prečo zostávajú.

Dobré ráno

Dobré ráno: Grónsko ustálo Trumpove chute. Nateraz

Dánska premiérka označila debatu o predaji Grónska za absurdnú


Už ste čítali?