Rozpočet odštartoval preteky o najpopulistickejší daňový prísľub

Autor: František Palko | 7.1.2019 o 10:00 | (upravené 7.1.2019 o 10:38) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  316x

Podpisy troch najvyšších ústavných činiteľov na schválenom rozpočte na nový rok ešte nestačili uschnúť a už sa začali najvyšší politickí predstavitelia predbiehať v zvestiach o uvažovaných daňových úpravách. 

Tie by mali, na prvé počutie, znamenať viac peňazí pre ľudí. Ako prvý odštartoval preteky o daňových prísľuboch predseda parlamentu, ktorý avizoval, že jeho strana má v talóne ekonomický reformný program. Má znamenať zníženie daní z príjmov na 15% oproti súčasným 19% a sociálne istoty dôchodcom. Predseda vlády spolu s ministrom financií pár dní na to oznámili, že už v roku 2019 otvoria vážnu diskusiu o znížení daňového zaťaženia pre nízkopríjmové skupiny tak, aby nové pravidlá mohli platiť už pre daňový rok 2019.

Zrejme, čím viac sa budeme blížiť k voľbám, tým hlasnejšie a častejšie budeme počuť o návrhoch politických strán o prísľuboch, ktoré budú musieť byť kompenzované inými zdrojmi. Možno na úkor výdavkov do školstva, či zdravotníctva alebo  od ľudí, ktorí zarábajú viac ako nízkopríjmové skupiny.

Dôvodom pre zníženie daní má byť lepší vývoj rozpočtu, respektíve to, že tento rok už budeme mať vyrovnaný rozpočet. Tieto tóny však hrajú dosť falošne. Slovenský rozpočet v žiadnom prípade nedáva príležitosť pre zníženie priamych daní. Jednak preto, že s vyrovnanosťou rozpočtu sme sa príliš neponáhľali i napriek tomu, že ekonomický vývoj hral v prospech rýchlejšej konsolidácie verejných financií. Peniaze navyše sme radšej rozdelili v priebehu rozpočtových rokov na politické priority koaličných strán s cieľom naháňania politických bodov.

Zníženie priamych daní nemôže byť témou dňa aj  preto, že dnes platný rozpočet má v sebe riziká. Na tie upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Ich naplnenie by mohlo znamenať v skutočnosti dosiahnutie deficitu verejných financií až na úrovni 0,7% HDP. Sú to nielen nadhodnotené nedaňové príjmy, ale aj podhodnotené výdavky na zdravotníctvo, obce, mestá, či niektoré štátne podniky.

 Úpravám daňového zaťaženia občanov smerom nadol nepraje ani krehkosť dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Tá je zraniteľná do budúcna najmä v dôsledku zlého demografického vývoja. Neprospievajú jej ani kroky, smerujúce k zastropovaniu veku odchodu do dôchodku s dopadom takmer 150 mld. euro na verejnom dlhu v perspektíve niekoľko desiatok ďalších rokov.

Navyše slovenský rozpočtový vývoj v porovnaní s krajinami EÚ vôbec nepatrí medzi ten vzorový. Naopak, z hľadiska vývoja deficitu verejných financií za posledné štyri roky patríme medzi tú horšiu skupinu. Výsledky za rok 2018 ešte nie sú známe zo strany Eurostatu, preto zatiaľ posledné oficiálne výsledky sú k dispozícii na báze rozpočtových rokov k ultimu roku 2017. Slovensko by malo v roku 2018 dosiahnuť deficit verejných financií na úrovni 0,6% HDP, avšak už v roku 2017 napríklad novoprijaté krajiny ako Slovinsko, Chorvátsko, Lotyšsko, Bulharsko dosiahli prebytkové rozpočty a ďalšie krajiny hospodárili s nižším deficitom ako Slovensko.

Rovnako tak z odborného hľadiska neobstojí, že tým, že v roku 2018 sme dosiahli vyšší príjem z daní o 800 mil. euro a nevyčerpali sme 200 mil. euro výdavkov oproti plánu, môžeme znížiť priame dane. Jednak je to údaj iba na hotovostnom princípe, nie v metodike, ktorú používa Eurostat, keď hodnotí vývoj rozpočtového hospodárenia krajín EÚ a jednak je to len čiastkový údaj. Štátny rozpočet je totiž iba jedna zo zložiek celého rozpočtu verejnej správy a na výdavkov v roku 2019 tvorí  zhruba 46% všetkých výdavkov. Ostatné výdavky sa týkajú obcí, vyšších územných celkov, Sociálnej poisťovne, verejného zdravotného poistenia, niektorých štátnych firiem a mnohých ďalších subjektov. Konkrétne v roku 2019 majú byť výdavky rozpočtu verejnej správy zhruba okolo 37 mld. euro a štátny rozpočet bude ich financovať vo výške zhruba 17 mld. euro. Podiel ušetrených výdavkov 200 mil. eur, či lepší daňový príjem vo výške 800 mil. euro je teda z hľadiska vážnej diskusie o znížení daňového zaťaženia naozaj nevýznamný.

Táto téma je pre všetky spomenuté dôvody len o politickom marketingu, pričom z hľadiska nedokončených domácich úloh vo verejných financiách, ak by sa stala skutočnosťou, môže byť veľmi škodlivá. Témou dňa sú skôr štrukturálne zmeny v oblasti penzijného systému, či reformy v systéme školstva a zdravotníctva. Až po ich presadení a potvrdení o nezvratnosti ich pozitívnych dopadov môžeme pokračovať vo vážnej diskusii o témach zníženia priamych daní, avšak nielen pre nízko príjmovú skupinu občanov. Slovensko má totiž zhruba 5 miliónov obyvateľov a štát je o všetkých obyvateľoch, nielen o niektorých skupinách z nich. Sú to napríklad aj živnostníci. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Kalavská: Z ministerstva sa vrátim do nemocnice

Chcem sa vrátiť na internú kliniku, vraví ministerka zdravotníctva ANDREA KALAVSKÁ.

Polícia zasahovala u Jankovskej, zobrali jej mobil

Štátnu tajomníčku spomína aj Kočnerova komunikácia so Zsuzsovou.


Už ste čítali?