Aj desať rokov po vstupe do eurozóny máme pred sebou ťažké úlohy

Autor: František Palko | 29.12.2018 o 20:16 | Karma článku: 1,74 | Prečítané:  555x

„Gratulujem Vám, Slováci, ste pre Európu úspechom“. Týmito slovami okomentoval vtedajší prezident Európskej centrálnej banky Jean Claude Trichet vstup Slovenska do eurozóny osem dní po tom, čo sme prijali spoločnú európsku menu.

Odvtedy uplynulo už 10 rokov a dnes považujeme euro v našej peňaženke za niečo prirodzené a samozrejmé. Myslím si, že stojí za to sa pristaviť pri výroku  vtedajšieho šéfa európskej banky bánk. Zvlášť dnes v rozhádanompolitickom prostredí je dobré si pripomenúť, že v kľúčovom čase našej novodobej histórie bola v otázke eura naša spoločnosť jednotná, naprieč politického spektra. Za jedno boli aj odbory, zamestnávatelia i územné samosprávy, ako aj finančný a podnikový sektor. 

Rozhodnutie prijať euro a úprimné úsilie ho dosiahnuť, bola využitá a nepremárnená príležitosť dokázať, že záujmy občanov a krajiny stoja nad partikulárnymi politickými cieľmi strán a ich lídrov. Naplnenie tejto stratégie do úspešného konca bolo totiž ukážkou toho, ako v takomto strategickom politickom cieli dokázali dve vlády po sebe, i keď boli z opačných politických brehov, zabezpečiť politickú kontinuitu voči Slovákom, ale aj voči našim partnerom v EÚ a v eurozóne, ako aj voči geograficky vzdialeným krajinám, ktoré mali a majú s nami obchodné vzťahy.

Aj keď sme euro prijali v roku 2009, prvý konkrétny politický záväzok Slovenska v tejto oblasti bol daný už v októbri 2002, keď vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu v Programovom vyhlásení vlády SR si vytýčila úlohu, že „pripraví v úzkej spolupráci s Národnou bankou Slovenska stratégiu nevyhnutných krokov vedúcich k vstupu SR do eurozóny“. V tom istom roku NBS vypracovala prvý ucelený strategický dokument, ktorý mapoval situáciu a potrebné kroky, ktoré sú nevyhnutné pre vstup Slovenska do eurozóny. Vo svojej „Analýze hospodárskeho a menového vývoja SR z pohľadu integrácie SR do Európskej menovej únie“ vyzdvihla reformu bankového sektora, ktorá sa udiala na začiatku nového milénia. Jedným dychom však slovenská centrálna banka upozornila, že v ostatných oblastiach vývoja Slovensko zaostáva. Spomenula konkrétne nevyhnutnosť reformovať zdravotníctvo, školstvo, systém sociálneho zabezpečenia a podotkla, že v týchto sférach využívame verejné prostriedky neefektívne. Žiaľ, aj dnes, po 17 rokoch, sú tieto témy veľmi aktuálne.

V apríli 2003 Dzurindova vláda podpísala prístupovú zmluvu do EÚ, čím sa zároveň zaviazala vstúpiť do hospodárskej a menovej únie. O dva mesiace na to už schválila tzv. cestovnú mapu do eurozóny pod názvom „Stratégia prijatia eura v SR“. V tomto vládnom dokumente uvažovala o našom vstupe do eurozóny v období rokov 2008 až 2010. Táto cestovná mapa bola významná aj v tom, že stanovila konkrétne ciele, ktoré treba dosiahnuť v ekonomickej oblasti ešte pred samotným vstupom do eurozóny. Konkrétne stanovila nevyhnutnosť, čo najskôr deregulovať ceny energií a ďalších komodít, aby čo najskôr dozneli cenové šoky po cenovom uvoľnení. Rovnako tak určila, že kľúčové ekonomické reformy treba dokončiť ešte pred obdobím prijatia eura.

Rok 2009 ako rok vstupu Slovenska do klubu krajín, ktoré platia v EÚ eurom padlo na úrovni vlády už v septembri 2004. O rok na to sme už mali vládou schválený „Národný plán zavedenia eura“ a v novembri 2005 Slovensko už vstúpilo do tzv. systému ERM-II, systému výmenných kurzov, kedy sa kurz slovenskej koruny mohol pohybovať vo fluktuačnom pásme plus/mínus 15 percent oproti centrálnej parite, ktorá bola stanovená na úrovni 38,4550 SK/euro.

V roku 2006 Slovensko absolvovalo parlamentné voľby a k moci sa dostala prvá vláda Róberta Fica, teda v čase, keď všetko okolo eura bolo rozbehnuté a Slovensko už malo zalimitované podmienky pre vývoj kurzu slovenskej koruny voči euru. Prvé dni a týždne pred a krátko po nástupe novej vlády boli pre mnohých nečitateľné a možno aj nevyspytateľné, pretože sme počuli aj slová o tom, ako treba opäť zhodnotiť výhody a nevýhody prijatia spoločnej meny. Napokon vláda v roku 2006 predložila parlamentu Programové vyhlásenie, v ktorom sa zaviazala, že „mieni urobiť všetko potrebné pre zavedenie spoločnej európskej meny v roku 2009“. V marci 2007 aktualizovala „Národný plán pre zavedenie eura v SR“ a v novembri 2007 parlament schválil generálny zákon o zavedení eura. Rok pred vstupom do eurozóny sa vláde SR podarilo podpísať s odbormi, zamestnávateľmi, územnými samosprávami a bankami „Deklaráciu spoločenskej zhody zaviesť a používať euro v SR“. V máji 2008 Európska komisia skonštatovala, že Slovensko je pripravené prijať spoločnú európsku menu euro a tak sa aj 1. januára 2009 stalo.

Slovensko sa stalo štvrtou novou krajinou EÚ po Malte, Cypre a Slovinsku, pre ktorú sa euro stalo menou v hotovostnom aj bezhotovostnom platobnom styku. Ekonomický vývoj dokázal, že euro zohralo významnú úlohu na Slovensku a že pomáha k rýchlejšiemu ekonomickému rastu a vytvorilo ochranný dáždnik pre našu ekonomiku v čase finančnej a ekonomickej krízy, ktorá prišla krátko po našom vstupe do eurozóny. Pre tak malú a otvorenú ekonomiku akou Slovensko stále je, bolo euro nevyhnutnosťou. Už aj preto, že obchodná výmena sa odohrávala hlavne v eurách, pričom zhruba 85% produkcie odchádzalo zo Slovenska na zahraničné trhy, hlavne na trhy, kde sa platilo eurom.

Úspešný príbeh Slovenska sa prijatím eura neskončil a musí pokračovať ďalej. Naša krajina má ešte pred sebou veľa nedokončených a v niektorých oblastiach aj nezačatých úloh, ktoré čakajú na riešenie. Udržateľnosť verejných financií, dobiehanie životnej úrovne starých členských krajín EÚ, či výkričník v podobe penzijného systému sú ešte stále pred nami. Výrok bývalého šéfa Európskej centrálnej banky J.C. Tricheta, že sme pre Európu úspechom, by sme mali mať na pamäti aj dnes, obzvlášť pri riešení týchto zložitých výziev.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Mistrík odstúpil z prezidentského súboja, podporil Čaputovú

Mistríkovo rozhodnutie ocenil aj prezident Kiska a tiež podporil Čaputovú.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Toto by Čaputová nemala zahodiť

Po dvadsiatich rokoch môže prvé kolo vyhrať blok mimo Smeru a HZDS.

AUTO

Prichádza malé SUV Škoda Kamiq. Aké sú naše prvé dojmy?

Zaboduje priestorom aj bohatou výbavou.


Už ste čítali?