Dnešný návrh rozpočtu má aj mačku vo vreci...

Autor: František Palko | 10.10.2018 o 9:03 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  883x

Dnes sú známe základné kontúry fiškálnej stratégie na ďalšie tri roky. Z návrhu rozpočtu, ktorý ministerstvo financií zverejnilo, možno formulovať prvé názory, avšak zďaleka nie je celý rozpočtový obraz vymaľovaný.

Jedno, čo možno dnes hodnotiť je znižovanie verejného dlhu, kedy by sa mal dlh verejného sektora počas trojročného rozpočtového obdobia pohybovať na začiatku tesne pod sankčnou úrovnou 49% HDP. Zámer znižovať dlhové zaťažovanie v priebehu hodnoteného obdobia o takmer 4 percentuálne body na úroveň niečo nad 44% HDP v roku 2021 možno na prvý pohľad zhodnotiť ako pozitívne. Otázne dnes ešte je, či je to dostatočne ambiciózny plán jednak z pohľadu aktuálnych makroekonomických možností a jednak z hľadiska zabezpečovania cieľa dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Heslá typu „ekonomike sa darí“ môžu navodzovať atmosféru, že plánované tempo znižovania verejného dlhu nemusí byť optimálne a že môže byť intenzívnejšie. Ponáhľať sa viac so znižovaním dlhu nie je samozrejme o pretekoch ani o zvyšovaní reputačnej úrovne. Ide hlavne o zodpovedné sa postavenie voči fiškálnym rizikám, ktoré hlavne v dôsledku penzijnej oblasti sú nesporné a budú prítomné v neskoršom období, čo bude vytvárať tlak aj na verejný dlh.

 

Z hľadiska fiškálnej stratégie je namieste vnímať pokračovanie znižovania deficitu verejných financií až do úrovne obratu v podobe prebytku rozpočtu. Fiškálny cieľ dosiahnuť 0,1% HDP prebytok rozpočtu verejných financií v roku 2021 je aj v tomto prípae „opať“  na prvý pohľad pozitívne predsavzatie. Pri tom však nesmieme zabúdať na to, že vyrovnaný rozpočet už sme podľa pôvodných plánov mali mať a aj vývoj ekonomiky za posledné obdobie umožňoval dostať rozpočet do tejto polohy. Rovnako tak nesmieme zabúdať, že rozpočet už v dnešných časoch nehodnotíme len typu, že je „lepší ako ten z minulého roku“, ale hodnotíme ho najmä z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Keď si pozrieme poslednú dostupnú správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o dlhodobej udržateľnosti verejných financií a to za rok 2017, dočítame sa v nej, že o náš rozpočet bude na v „koridore dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti“, keď budeme môcť konštatovať úroveň prebytku rozpočtu zhruba na úrovni 0,4% HDP. Hodnotiť rozpočet objektívne, znamená tiež hodnotiť aj to, do akej miery sú v ňom odrazené vplyvy pre dlhdodobú udržateľnosť, ktorých opatrenia boli navrhované predovšetkým zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Z dnešnej podoby návrhu rozpočtu formulovať zásadné stanoviská z tohto pohľadu by bolo ešte veľmi nezodpovedné.

Dnes však už možno sa vyjadriť k tomu, čo nám na rozpočte vadí a čo môžme na rozpočte kvitovať ako úspech. V čase, keď sa ekonomike darí, čo počúvame často a treba povedať, že možno to vnímať aj v celkovej makroekonomickej konštalácii, že je to tak, je trochu smutné, že pri každej tvorbe nového rozpočtu sme konfrontovaní s novými „osobitnými odvodmi“ od obchodných reťazcov, pokusmi o zvyšovanie vymeriavacieho základu napríklad pre výpočet poistného v oblasti sociálneho poistenia, „daňami“ v oblasti komerčného poistenia atď. Na druhej strane nás môže tešiť, že zdravotníctvo buder mať zdroje v budúcom roku nad 5 mld. Euro, čo tvorí viac ako 6% zvýšenie výdavkov na medziročnej báze. Je tiež pozitívne, že Ministerstvo financií SR zároveň nepopiera, že za to môžu hlavne vyššie príjmy od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, čiže je viac zamestnaných, viac zarábajú a teda aj viac platia do verejného zdravotného poistenia. Menej ma teší však to, že napríklad ako úspech v kapitole Ministerstva pôdôhospodárstva sa považuje to, že najmä vďaka výnosov z osobitných odvodov obchodných reťazcov bude v jej rozpočte medziročne o takmer 160 mil. euro viac. Pozitívne je, že Ministerstvo financií SR to otvorenie konštatuje aj vo svojom rozpočtovom oficiálnom dokumente.

To, čo sa mi z hľadiska transperentnosti na tomto rozpočte nepáči je najmä to, že nám mohutnie rozpočtová kapitola „Všeobecná pokladničná správa“, ktorá obsahuje hrubé sumy, ktoré sa budú rozdeľovať v priebehu rozpočtového roka na „politické priority“. Tento nápad nie je nový, trvá už niekoľko rokov, viac ako desať. Rozdiel je však jeden podstatný a to ten, že táto rezerva sa vždy rozbila na drobné pred definitívnym schválením v parlamente po ukončení koaličných rokovaní a nešla do realizácie rozpočtu po jeho schávlení v podobe „mačky vo vreci“.

Tiež mi vadí to, že síce možno z oficiálneho rozpočtového dokumentu zistiť koľko peňazí pôjde pre jednotlivé rezorty a z komentárov v textovej časti aj na konkrétne vybrané programy, avšak neviem sa dočítať, čo za vynaložené peniaze možno očakávať, na základe akých indikátov možno zhodnotiť použitie týchto peňazí, teda to, čo programové rozpočtovanie môže ukázať, ktoré sme už prakticky opustili každým rokom viac a viac.

Dnes sú teda známe základné kontúry fiškálnej stratégie a rozpočtovej politiky, avšak na hlbšie hodnotenie rozpočtu si budeme ešte musieť niekoľko dní, možno týždňov počkať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?